WU SHU


Počiatky tohto starobylého bojového umenia siahajú do severo-čínskej provincie Chenan, kde leží legendárny kláštor Šaolin. Je to významné rodisko kungfu, teda čínskeho mentálneho boxu. Vznik niektorých štýlov je však pripisovaný spojeniu starogréckeho umenia pankration a grécko-rímskeho zápasenia. Zásluhu na tom malo najmä dobyvačné správanie sa Alexandra Veľkého.

V priebehu niekoľkých rokov sa kungfu rozvinulo do piatich hlavných štýlov, ktoré nesú mená svojich tvorcov : HUNG, ČOJ, MONK, LAU a LI. Sú známi ako piati predchodcovia a hovorí sa, že boli zakladateľmi dnešných tajných spoločností Triády. Všeobecne sa považujú za jediných, ktorí prežili vyplienenie šaolinského kláštora armádou cisára Čenga. Ušli cez Chuangche (Žltá rieka) a ukrývali sa. Po ich smrti ich žiaci rozvinuli mnoho systémov kungfu. Počas nasledujúcich niekoľkých stoviek rokov vznikli ďalšie vetvy týchto štýlov, takmer nerozoznateľné od ich pôvodných foriem. Pretože Čína je obrovská krajina s mnohými dialektmi, niektoré školy kungfu praktikujú štýly, ktoré sú rovnaké, ale majú rôzne názvy

Štýly kungfu boli založené na pohyboch piatich zvierat : tiger, žeriav, leopard, had, drak

Bezpochyby jeden z dnes najpopulárnejších štýlov kungfu je wingčun, čo znamená “prekrásny čas jari.” Odlišuje sa od iných štýlov kungfu dvoma spôsobmi : po prvé, je jediným štýlom , ktorý vytvorila žena; a po druhé, vyžaduje iba minimálne vypätie síl na dosiahnutie maximálneho výkonu. Tento štýl vytvorila mníška Ng Mui zo Šaolinu.

Dnešným predstaviteľom tohto štýlu, Jip Man, bol kedysi jeho veľmajstrom. Jedným z najznámejších žiakov bol Bruce Lee, ktorý si neskôr vytvoril vlastný štýl jeet kune do (“metóda zadržanej päste”)

Odhaduje sa, že dnes existuje v Ázii mnoho tisícok štýlov kungfu. Tu sú niektoré z najznámejších :

TAI CCHI CHUAN je vnútorný štýl kungfu, ktorý založil taoistický mních Čang San Feng, na základe zjavenia vo sne. Cvičenie pozostávalo z pomalých pohybov, ktoré sa nikdy nekončili. Každý pohyb prechádzal do ďalšieho v nekonečnom kruhu. V tajnosti si tieto cvičenia vymieňali rodiny ČChenovcov až 400 rokov. Štýl sa postupne rozdelil do dvoch smerov. Na západe je známejší Jang.

PA-KUA ďalší vnútorný systém kungfu, ktorý znamená “osem trigramov” čo sú základne symboly Knihy premien. Základom systému je predpoklad, že ak sa vie človek obrániť do ôsmich smerov priestoru pokrytých trigramami, bude úplne chránený pred akýmkoľvek útokom. Dôraz sa kladie na rozvíjanie čchi. Údery sa zasahujú v kruhovitých a špirálovitých pohyboch. Historici bojových umení tvrdia, že tento štýl je starý až 5000 rokov.

SING-I je posledným z troch vnútorných štýlov. Vymyslel ho generál Jue fej v 12. storočí. Je tiež známy pod názvom čínsky “mentálny” box. Základné pohyby sú odvodené od piatich čínskych prvkov : kov, voda, drevo, zem a oheň – z ktorých každý má schopnosť prekonať druhý. Oheň je prekonaný vodou, voda zemou, zem drevom, drevo kovom a kov ohňom. Je to zároveň aj päť základných pohybov : rozsekávanie, drtenie, vystreľovanie, vŕtanie a kríženie. Variácií základných pohybov je na tisíce a všetky sa vykonávajú vo veľkej rýchlosti.

MODLIVKA je tiež známa ako tong long a vymyslel ju čínsky boxer Wong Long. Po neustálych prehrách v ringu pozoroval modlivku pri boji a snažil sa napodobniť jej rýchle výpady, čím vytvoril aj tento systém.

BOK HOK PAI alebo “biely žeriav” Vymysleli ho tibetskí lámovia a pôvodne ho smeli používať iba vybraní ochrancovia čínskeho cisára. Vznikol na základe pozorovania boja opice a žeriava, ktorý využíval svoje krídla. Obsahuje tiež niektoré prvky z vnútorných štýlov.

HUNG GAR je úpravou systému šaolinského tigra. Charakteristický je nízky široký postoj jazdca na koni (ma pu). Je to silný a tvrdý štýl kung fu. Kladie dôraz na metódu boja zblízka.

CHOJ LI FUT vznikol ako tajná tréningová metóda boja na zorganizovanie čínskych rebelov do bojovej jednotky počas Ópiových vojen v 19. storočí. Zdrojom sily sú boky. Zahŕňa tiež mnoho úskočných a klamlivých pohybov nôh.